Dobrovoľný hasičský zbor Bratislava – Staré Mesto

Od roku 1867 po dnes

Nariadenie č. 53.888 vydané vládou bývalého Uhorska z roku 1888, podľa ktorého každá obec, ktorá má aspoň 50 domov, musela zriadiť hasičstvo. Od vydania tohto vládneho nariadenia sa začali zriaďovať dobrovoľné hasičské spolky vo väčších i menších mestách bývalého Uhorska.

Niektoré mestá si však zriadili takéto spolky už pred vydaním tohto vládneho nariadenia, medzi nimi napr. mesto Prešporok (Poszony, terajšia Bratislava). Prešporský dobrovoľný hasičský zbor patril medzi  najlepšie hasičské zbory v bývalom Uhorsku. Z jeho skúseností čerpala Viedeň aj Budapešť.

V 19. storočí začali v Uhorsku vznikať prvé hasičské spolky. Cechy a cechové organizácie boli zákonným opatrením z roku 1872 zrušené a odvtedy ich povinnosť hasiť požiare zanikla. V Bratislave po niekoľkoročnom úsilí vznikol prvý telocvičný a hasičský spolok, ktorý získal právo a povinnosť zásahu pri požiaroch až v roku 1867, jeho stanovy boli úradne schválené 15. decembra 1867.

Snahy o založenie telovýchovného a hasičského spolku v Bratislave sa datujú už od roku 1863. Hlavnými iniciátormi tohto návrhu boli starosta mesta Henrich Justi a cvičiteľ Ferdinand Martinengo. Vznikol prípravný výkonný výbor, ktorý spracoval návrh stanov. Uhorská štátna vrchnosť presadzovala však inú mienku, vraj, nie sú potrebné spolky na hasenie požiarov a stanovy neschválila.

Vhodnejší čas na zakladanie hasičských spolkov nastal až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a uplatnení sčasti obmedzených občianskych slobôd. Vychádzajúc z novej spoločensko-politickej reality sa v októbri roku 1867 opäť zišiel výkonný výbor, vytvoril užšie vedenie, ktoré poveril spracovaním nových stanov, pričom sa vychádzalo z predchádzajúcich podkladov. Nové stanovy boli dňa 30. novembra 1867 predložené zakladajúcemu valnému zhromaždeniu hasičského spolku, ktoré ich prijalo a návrh bol poslaný ministerstvu vnútra do Budapešti na schválenie. Významným dňom pre hasičov v Bratislave bol 15. december 1867, kedy ministerstvo vnútra pod číslom 6613 schválilo stanovy spolku.

Predstavenstvo nášho mesta v tomto čase tiež všestranne podporovalo vytvorenie Dobrovoľného hasičského spolku v Bratislave. Svedčí o tom aj skutočnosť, že mestská rada na svojom zasadnutí dňa 3. decembra 1867 odhlasovala v prospech spolku príspevok 1000 zlatých.

Po schválení stanov Dobrovoľného hasičského spolku v roku 1867 sa konalo dňa 23. februára 1868 ustanovujúce valné zhromaždenie, na ktorom bol za predsedu zvolený H. Justi, ktorý bol súčasne už vtedajším zaslúžilým starostom a za hasičského kapitána ustanovili a potvrdili F. Martinenga. Ďalšími členmi výboru hasičského spolku boli: I. podpredseda A. Kosziba, II. podpredseda J. Heybl, nadporučík E. Szalay, zapisovateľ A. Dauscher, I. zástupca zapisovateľa W. Michaelis, II. zástupca zapisovateľa Ľ. Schedius, pokladník A. Artner, právny zástupca F. Gervay a strojmajster L. Márton.

Prvými a aj dlhodobými členmi Dobrovoľného hasičského spolku (Pressburger freiwilliger Feuerwehrverein) v Bratislave boli muži všetkých stavov bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie. V záujme aktívnej priamej pomoci a na záchranu ohrozených ľudí a majetku pri požiaroch a iných živelných pohromách bol vytvorený samostatný útvar hasičov, ktorý podliehal rozkazom svojho veliteľa, úradnou veliacou rečou bola nemčina. Činnými členmi spolku mohli byť len muži, ktorí boli bratislavskými občanmi a museli mať najmenej 19 rokov. Členská základňa spolku sa ďalej delila na podporujúcich a neskôr (od roku 1872) aj na čestných členov. Čestní členovia boli volení valným zhromaždením, na základe mimoriadnych zásluh o spolok a zbor.

Dňa 19. apríla 1868 bol podľa stanov vykonaný sľub, vrátane podania ruky novému členovi. Kapitán Ferdinand Martinengo zložil sľub do rúk starostu H. Justiho a ostatní členovia zložili sľub do rúk kapitána F. Martinenga.

Pod dobrovoľný hasičský spolok patril odborne vycvičený a pripravený dobrovoľný hasičský zbor, ktorý bol inak organizačne i odborne nezávislý od spolku. Dôstojnícky štáb hasičského zboru tvorili: veliteľ zboru, námestník veliteľa zboru, velitelia rôt a čiat a ďalší funkcionári, ktorých si činní členovia zboru volili, pravda, okrem veliteľa zboru, cvičiteľa a zbrojmajstra.

Od roku 1907 v rámci dobrovoľného hasičského spolku oficiálne vznikla aj záchranná sanitárna služba. Činnosť záchrannej sanitárnej služby sa však vykonávala už predtým, avšak až vo februári 1907 požiarny zbor ohlásil jej ustanovenie mestskému magistrátu. Myšlienka založenia záchrannej sanitárnej služby vznikla z dôvodu, že zásahové protipožiarne jednotky pri svojej činnosti často poskytovali pomoc osobám s popáleninami a inými zraneniami. Snaha založiť záchrannú sanitárnu službu bola dokončená v roku 1907, kedy valné zhromaždenie hasičského spolku na návrh svojho veliteľstva založilo záchranný oddiel. Náklady na túto službu boli dotované mestom a hasičským spolkom. V septembri 1913 mestské úrady zakúpili prvý záchranný automobil.

Po rozpade Rakúsko–Uhorska vznikla Československá republika a aj dobrovoľné  hasičstvo na území Slovenska sa oddelilo od uhorského hasičstva a z prešporského hasičstva sa stalo hasičstvo bratislavské.

Pred rokom 1920 bolo dobrovoľné hasičstvo na území dnešného Slovenska dezorganizované, nakoľko veľa hasičov počas prvej svetovej vojny bolo povolaných do vojenskej služby.

Významným medzníkom v činnosti bratislavského hasičstva bol rok 1928, keď sa osamostatnili profesionálni hasiči od dobrovoľných. Dôvodom bolo rozrastanie sa mesta a vznik nových obytných zón, tovární, dunajského prístavu, čím vznikli väčšie nároky na prácu a činnosť hasičov a na činnosti súvisiace s ochranou pred požiarmi. Hasiči z povolania priamo podliehali mestskej rade. Po osamostatnení profesionálnych hasičov od dobrovoľných mestská rada svojim rozhodnutím  ustanovila výkon činností profesionálnych a dobrovoľných hasičov.

Prvý veliteľ

Ferdinand Martinengo

patril medzi významné osobnosti Bratislavy. Narodil sa v roku 1822 v Záhrebe a zomrel v roku 1895 v Bratislave. Odmalička bol športovo založený. Venoval sa hlavne šermu. Do Bratislavy prišiel v roku 1844. V meste založil Prvú šermiarsku a telocvičnú školu. V roku 1846 na podnet Ferdinanda Martinenga bola na mestských školách povinne zavedená telovýchova. Stal sa prvým organizátorom a realizátorom tejto myšlienky. V roku 1867 Ferdinand Martinengo  založil prvý Dobrovoľný hasičský spolok, v ktorom zastával funkciu veliteľa viac ako 20 rokov. Aj po odchode z činnej služby zostal čestným hlavným veliteľom bratislavských hasičov.

Priestory dobrovoľných hasičov

Prvé priestory, ktoré si spolok prenajal v máji 1868, sa nachádzali v tzv. Pálffyovskej sále na dnešnej Zochovej ulici.

Ďalšie priestory sa nachádzali v bývalom kláštore Notre Dame, ktoré dostal spolok do bezplatného prenájmu 18. novembra 1868.

Hlavným miestom pre spolok bola radnica, členovia spolku tu vykonávali nočnú protipožiarnu stráž, konali sa významné slávnosti spolku a tiež to boli priestory, v ktorých mal zbor uskladnenú svoju protipožiarnu techniku.

V roku 1869, získal spolok svoje prvé vlastné depo pre zbor, a to na dnešnej Radlinského ulici.

Ďalšie sťahovania zboru: Mockovo námestie, Jakubovo námestie, Cintorínska ulica.

V roku 2010 sme sa presťahovali na Žilinskú ulicu 1, kde pôsobíme do dnes. Od roku 2018 ako mestom zriadený zbor DHZO Bratislava – Staré Mesto.

Družby

Dobrovoľného hasičského zboru Bratislava-Staré Mesto

15. septembra 1951 uzatvorenie družby s SDH Brno – Husovice https://www.hasicihusovice.cz

21. februára 1986 uzatvorenie družby s rakúskymi hasičmi – Freiwillige Feuerwehr Gottlesbrunn http://www.ffgoettlesbrunn.at

” Záchranná stanica v Bratislave v 20-tych rokoch 20- storočia “